Blog

Dychové technikyJoga inšpirácieTerapia jogou

Najčastejšie joga chyby (2. časť)

13. júna 2019

Ak chodíš na mnou vedenú jogu, tak vieš, že sa ju snažím sprostredkovať nie len ako tréning tela, ale aj mysle. Ako sa hovorí, každý kto niečo robí, robí aj chyby. Je to prirodzené a ľudské. Joga chyby nie sú výnimkou.

 

 

Joga chyby robí nie len telo, ale aj myseľ

 

A kým v poslednom blogu som sa venovala Najčastejším chybám, ktoré robíme na joge z hľadiska tela, tak v tomto blogu si posvietime na tie nedokonalosti, ktoré má na rováši naša myseľ. Tieto joga chyby sú skôr mentálneho či psychického charakteru, ale neveril by si, ako dokážu celkový zážitok zmeniť na nepoznanie. K horšiemu, ak si tieto joga chyby pestuješ a nie si ochotný ich definovať a meniť. A naopak, k lepšiemu, ak aktivuješ v sebe vnútorného kritika a s láskavosťou, súcitom a trpezlivo ich začneš jednu po druhej odstraňovať. Nech sa páči, tu je návod:

 

Netrpezlivosť, preceňovanie či podceňovanie sa, až po strach a predsudky.

 

Najčastejšie joga chyby z hľadiska mysle

 

1. Netrpezlivosť pri výdrži v asánach

 

Často ju vnímam prítomnú najmä počas dynamickejších foriem jogy. Vtedy si pojem “flow” niekedy mýlime so šprintom. Ale aj vinyasa štýl jogy by mal rešpektovať tempo dychu a práve jemu uspôsobiť rýchlosť resp. pomalosť pohybu. A dych by mal byť hlboký, v nádychu aj výdychu trvajúci asi 4-5 sekúnd. Rozumiem tejto nedočkavosti, nakoľko ja sama som s ňou mala kedysi problém. Ak si v bežnom živote netrpezlivý, dynamický, občas až zbrklý a neposedný, zaručene sa to prejaví aj v joge. Dokonca často pocitmi nervozity, otrávenosti, ba až hnevu!

Našiel si sa v tom? Aj Ty sa občas pristihneš pri momente, kedy si pomyslíš “to je ale nuda”. Alebo “kedy už to skončí?”, či nebodaj v sebe samom preklínaš za tento stav lektora jogy? Tak, ako sú vlastnosti ako rýchlosť, dynamika či hyperaktivita v mnohom prospešné, tak vedia byť aj na škodu. Ak sa v joge náhliš, uniká Ti práve to, čo by si mal šancu prežiť, ak by si venoval o pár nádychov-výdychov danej asáne viac.

 

Čo získaš elimináciou tejto joga chyby?

Precítenie jogy ako takej v dôsledku stíšenia sa a vyššej miery všímavosti. A čo by som Ti poradila z vlastnej skúsenosti? Skús v rámci snahy nachádzať rovnováhu, balans, vnímať výdrž a spomalenie v joge ako príležitosť kompenzácie a skrotenia svojho dominantného yangu. Ak sa pristihneš pri náhlení sa, tak sa nad sebou len pousmej a pripomeň si, že každá jogová pozícia sa začína až momentom, keď z nej chceme odísť. A tá asána, ktorá Ti robí najväčší problém, je presne tou, ktorú najviac potrebuješ praktizovať.

 

joga chyby2. Odmietanie pozície dieťaťa

 

Nakoľko každý máme inú fyzickú kondíciu, tak ani pri dodržaní istého stupňa náročnosti jogovej zostavy nie je zaručené, že každý bude vládať rovnako. A práve k tomu slúži v joge pozícia dieťaťa. Ja zvyknem hovoriť, že je darom jogy pre nás jogínov a kedykoľvek sa do nej môžeme schúliť. Nemali by sme sa za to hanbiť, nemali by sme ju vnímať ako vzdávanie sa, či neboj zlyhanie. Skôr naopak.

 

Čo získaš elimináciou tejto joga chyby?

Ak dokážeme natoľko načúvať sebe samému, že si doprajeme asánu dieťa kedykoľvek to potrebujeme, sme o ďalší krok bližšie k porozumeniu podstaty jogy. Lebo kontakt tela a mysle spočíva aj v tom, že sa zosúladia a nie, že myseľ kričí stačííí a telo sa tvári, že ju nepočuje, lebo veď “ako by to vyzeralo, ked ostatní vládzu!” Pomôckou nech Ti je zásada, že nie Ty sa prispôsobuješ joge, ale joga Tebe. Dovoľ preto, nech Ti slúži a nech to nie je naopak. A keď Ti bude naozaj to dieťa treba, tak si ho dopraj s hrdosťou, že zvíťazila pokora. A navyše, v joge je pozícia dieťaťa úplne regulérnou asánou, žiadne leňošenie a podobne. Často je takým testom láskavosti voči sebe samému.

 

3. Kŕč v tvári

 

Niekedy si to ani neuvedomujeme, ako veľmi prísne sa na joge tvárime. Občas až nahnevane, inokedy s hrózou, ako keby sme nesmierne trpeli. Mimika našej tváre vtedy odzrkadľuje reakciu nášho tela a mysle, ktorá sa zasekla niekde na polceste za nádychom a výdychom. Väčšinou totiž práve vtedy, ak nevhodne dýchame, sa to prejaví na mimických svaloch našej tváre, ktoré vystrúhajú grimasu. Často ide o prísne stiahnuté ústa, zaťaté zuby, napnuté líca, vypúlené oči, ba až po vrásku medzi obočím a zvraštené čelo. Väčšinou je to zapríčinené koncentráciou, ktorej však chýba uvoľnenie a regulovaný dych. Takže až sa najbližšie v joga shale so zrkadlom ocitneš tvárou-tvár k odutému buldogovi a spoznáš v ňom seba, spomeň si na tieto riadky. A skús cez úsmev uvoľniť mimiku tváre, pootvoriť jemne ústa, poriadne sa predýchať a tvár nechať v neutrálnom výraze. A neber to (sa) až tak vážne.

 

4. Nerešpektovanie toho, aký máme deň 

 

Nie vždy je telo či myseľ v stave podávať maximálne výkony. Aj preto zvyknem hovoriť, že nikdy nie je potrebné jogovú prax vynechať, ak sa zrovna necítime najlepšie. Poprvé, vždy si ju vieme uspôsobiť k našim možnostiam. Podruhé, existuje množstvo druhov a štýlov jogy, že ak máš zrovna svalovicu z fitka, menštruáciu či unáhlený deň, namiesto power jogy si môžeš dať yin jogu. Po vhodne zvolenej jogovej praxi sa vždy dostaví pozitívny účinok tak na telo ako i myseľ.

Preto Ti odporúčam, aby si bol voči sebe úprimný. A našiel si medzi stavom motivácie, odhodlania, disciplíny a prístupom rešpektu, úcty a láskavosti voči sebe samému vhodný pomer. Lebo v dnešnej predimenzovanej dobe plnej nárokov na seba samých sa patrí občas povedať si aj “ok, tu stačí, ďalej nejdem”. Skús si na to spomenúť pri svojej najbližšej streche, keď sa budeš čudovať, prečo zrazu nedáš päty úplne na zem, keď minule Ti to išlo… Nedovoľ, aby si v dôsledku tejto joga chyby stratil radosť so svojej praxe.

 

5. Vzdávanie sa, neskúšanie

 

Na každej joga lekcii zvyknem dávať nejakú výzvu, aby sme sa krok za krokom posúvali. Takmer pravidelne je sprevádzaná presne dvomi typmi reakcií. Prvou je nadšenie, hranie sa, vymýšľanie, padanie a kopec smiechu. Druhou je krútenie hlavou, rozhorčovanie sa s poznámkami typu “to ja nikdy nedám” a “to sa nedá” a podobne. Negatívne presvedčenia o sebe samom sú vlastne akousi predpoveďou toho, čo bude nasledovať. Ani to telo či myseľ nenecháme vyskúšať si, čo to obnáša, rovno danú výzvu zaradíme do foldra “nedá sa”.

Čo takto si radšej povedať “ešte to neviem, ale učím sa to, snažím sa”. Veď joga je predsa cesta a nie maratón. Avšak s prístupom “chcem všetko hneď teraz, alebo radšej nič” v nej neobstojíš. Preto pri najbližšej inštrukcii skúšať obchytiť sa v rotácii pod kolenom alebo pri prechode do nácviku vrany si povedz, že je to len joga. O nič predsa nejde. Že kdekoľvek si, tak tam proste buď. A radšej mať medzi prstami pol metrovú fugu chýbajúcu k obchyteniu, ako to nikdy ani neskúsiť.

 

Joga nás učí primerane oddychovať, nie sa vzdávať.

 

joga chyby6. Hnevanie sa, keď to naopak, hneď nejde

 

To je druhý extrém, že zabúdame na tú prostú radosť z cesty, procesu a hneď chceme hmatateľný výsledok. Nemožno nám to až tak zazlievať, keďže honba za okamžitým efektom je na západe niečo ako must-have. Pričom východné civilizácie sú odjakživa skôr orientované na dôležitosť postupných krokov. Z tých sa máme čo najviac naučiť a bez ktorých by sme si tú čerešničku na torte v podobe príchodu do cieľa vôbec nevážili.

Ja sa učím posledné týždne stojku na rukách bez švihu a som úplne zmierená s tým, že mi to bude trvať mesiace, ba až roky. A presne tak to má byť, aby tá moja “stojka” bola postavená na pevných základoch. Lebo nie náhodou sa zvykne hovoriť, že najskôr sa musíme naučiť padať, aby sme mohli napokon vzlietnuť. Najbližšie keď Ťa chytí pocit frustrácie v joge, si skús spomenúť na to, keď si bol malým dieťaťom, ktoré všetko skúšalo. A bola to preňho hra a nie povinnosť. A ak chceš jogu praktizovať celý život, je dobré si tie ciele rozdeliť rovnomerne, aby si si nejaké výzvy nechal aj na dôchodok 🙂

Najskôr sa musíme naučiť padať, aby sme mohli napokon vzlietnuť.

7. Strach z dotyku seba samého (napr. pohladkanie)

 

Tak toto ma zaráža posledné týždne, kedy svojich jogínov v záverečnej shavasane vyzývam k priloženiu dlaní na miesta, ktorým sme venovali fyzický zámer a k ich pohladkaniu. Mnohí sa totiž nie len, že odmietajú pohladiť po svojom tele, ale dokonca ignorujú moje odporúčanie sa ho vôbec dotknúť. Príde nám to trápne? Je to príliš chúlostivé, intímne? Alebo máme problém byť k svojmu telo láskaví, citliví a chrániť ho? Akokoľvek to je, rešpektujem tento odstup, ale vždy si trošku rypnem, lebo aj ja som s tým kedysi mala problém. V puberte som trpela anorexiou a svoje telo som v tomto období dospievania nie len, že nerešpektovala, ale vyslovene nemala rada. Trvalo mi roky vybudovať si k sebe zdravý prístup (a stále mám na čo pracovať).

 

Čo získaš elimináciou tejto joga chyby?

Dnes viem, že bez vyriešenia si vzťahu so sebou samým nemôžu fungovať naše vzťahy s ostatnými. Čiže, ak chceš dávať a prijímať plnohodnotne lásku, dotyk, pomoc, súcit, rešpekt či odpustenie druhým a od druhých, najskôr musíš začať od seba. Budovaním priateľstva so sebou samým.

 

8. Hanblivosť 

 

Keď som začínala asi pred dvoma rokmi s pozíciou leva, v joga shale bolo počuť hlasno vydychovať iba mňa, vyplazujúcu jazyk všetkým jogínom. Tí istotne po sebe len s nepochopením pozerali a gúľali očami, či mám nejaký záchvat alebo čo. Našťastie, tie moje boli zavreté, čiže si z tohto obdobia neprinášam žiadnu traumu 🙂 Odvtedy sa veľa zmenilo a dnes robia hlasného leva takmer všetci moji stáli jogíni. Konkrétne v prípade leva – uvoľnenie čeluste povolí zovretie v sánke, zloží celodennú masku mimických svalov tváre, odstráni kŕče, napätie. A schuti sa môžeme prejaviť nie len cez zvučný výdych, ale aj vyplazením jazyka. To isté sa týka ujaji dychu. Ja ním dýcham bežne aj doma či v práci v náročnejších situáciách, už som preň získala novú prezývku – hroší dych! Ale tiež pookriatiu v podobe úsmevu – asány azda najdôležitejšej pre všedné dni. Či vytrasenie nôh a rúk do vzduchu (tzv. elektrina).

A kapitolou samou o sebe je ochota vyskúšať si pozície vo dvojici. Akože rozumiem, že sme všetci spotení, lepkaví, ale niekedy ma tie razantné odmietnutia, ba až odúvanie sa, úprimne, zarážajú. Ale opäť je to len odpoveď na vlastnú uzavretosť, strach, obavy, nedôveru a často aj prejav netolerancie a odsudzovania. Každý na ne máme, samozrejme, právo, ale možno by sme s nimi mali pracovať tak, aby sme pri tom neranili okolie.

 

joga chyby9. Neuvoľnenie sa počas savasany

 

Vyšponované telo a la vojak, prísne zúžené pery a napätá tvár, pri akomkoľvek zvuku otváranie očí a obzeranie sa, čo sa deje. Kontrola mobilného telefónu, nebodaj rozprávanie sa s kamoškou, s ktorou som prišla. To je len slabý výber z toho, ako si nedovoľujeme uvoľniť sa v savasane – záverečnej relaxácii. Čím zabraňujeme jej pozitívnym účinkom. Ja viem, že je to často náročné a aj ja som sa to musela učiť, ale keby som na začiatku poznala tieto praktické rady, určite by mi to trvalo kratšie 🙂

 

Ako sa dá eliminovať táto joga chyba?

  • ležať pohodlne (kľudne na bruchu či na boku, dať si dole gumičku z vlasov, pomrviť sa)
  • zakryť si odhalené časti tela dekou či mikinou, aby mi nebolo zima, ponožky na nohy
  • absolútne uvoľnenie všetkých svalov – ruky, nohy voľne, bez napínania
  • vrátane mimických svalov tváre t. j. mierne pootvorené ústa, vysiaci jazyk, jemne zavreté oči bez zbytočného tlaku, odstránenie napätia medzi obočím
  • všetko nechať ísť – fyzické pocty ako aj myšlienky – stať sa ich pozorovateľom a nerozvíjať ich
  • sústredenie sa na dych (pokojný, predĺžený, hlboký a kľudne aj rátanie s každým nádychom a výdychom)
  • podporiť zámer meditácie vizualizačnými a afirmačnými technikami (napr. prenesenie sa na miesto, kde sa viem dokonale uvoľniť a je mi tam dobre; predstava do detailov vrátane vôní, teploty, atmosféry a nevidenie seba ako druhej osoby, ale vnímanie z vlastného pohľadu, nie ako sen; vyslovovanie mantry či vlastnej podpornej myšlienky – napr. “ja som vďačný/spokojný…”)

 

10. Odchod v strede či pred savasanou

 

Záverečná pozícia mŕtvoly je pre mňa akýmsi vyvrcholením jogy. Je priestorom pre spomalenie všetkých životných funkcií – vrátane dychu a tepovej frekvencie, pre návrat do kľudovej telesnej teploty. Dochádza v nej k aktivácii parasympatického nrvového systému. Čiže upokojenie sa a priestor pre prácu tráviaceho systému, revitalizácia a podpora imunitného systému. Odísť pred ňou (lebo veď už necvičíme a ja som na jogu neprišiel predsa ležať!) je podobné, ako čakať v reštaurácii na objednané jedlo. No a keď ho konečne donesú, tak sa zdvihnem a jedlo nechám nedotknuté. Práve v savasane totiž preciťujeme všetky benefity jogovej prax, tak na telo ako i myseľ.

 

Príde Ti neproduktívna či nudná? Máš plný harmonogram (áno, dnes je každý busy a nestíha…). A už to, že si si odskočil na jogu, je veľký pokrok? A vyskúšal si tú mŕtvolu na záver niekedy? Ten pocit uvoľnenia svalov, zavretie očí, zmäkknutie tváre, pustenie napätia. Prítomná myseľ, ktorá sa nikam nenáhli, iba pozoruje dych a skúša meditovať. Kedy nič nemusíš, nič Ti nechýba, len Ti je tak obyčajne dobre. Ja osobne týchto pár minútiek vnímam ako jednu z najlepších investícií pre moje psychické zdravie. Vyskúšaj si pri najbližšom plánovaní svojho dňa zahrnúť do času na jogovú prax aj tých posledných 10 minút. Pretože sa Ti vrátia niekoľkonásobne.

 

Aká je reakcia Tvojej mysle na tieto jej najčastejšie jogové chyby?

 

Opäť ma zaujíma Tvoj názor. Máš pocit, že Tvoja myseľ Ti tvorí iné bariéry pri jogovej praxi ako tie, ktoré spomínam ja? Budem rada, ak sa o ne podelíš. Inak je to so začiatočníkmi a inak s dlhoročnými jogínmi. O začiatočníckych očakávaniach a realite som nedávno písala v blogu Začínam s jogou – očakávania vs. realita. Ak chceš jogou kultivovať aj svoju myseľ, dopraj si individuálne lekcie jogy so mnou vo Fyzio klinik, v rámci ktorých objavujeme všetky stavebné prvky jogovej filozofie, ktoré zveľaďujú naše psyché.