officeyoga.sk > Joga inšpirácie  > Joga filozofia v čase korony (3. časť)

Joga filozofia v čase korony (3. časť)

V nadväznosti na prvú a druhú časť tohto blogu sa poďme pozrieť na to, ako v praxi vieme rozvíjať ďalšie stavebné kamene jogy – joga sutry. Dnes to bude joga filozofia v podobe schopnosti nechať ísť cez kvalitu namiesto kvantity či spokojnosť aj v čase nepohody. Až k pozvaniu pozornosti zvonka dnu, pestujúc svoju všímavosť, vnímavosť a vedomé žitie.

 

1. SANSKALPA2. DHYANA A ASÁNA3. DHARANA

 

4. TAPAS

 

5. SVADHYAYA

 

6. PRANAYAMA

 

7. SHAUCHA

 

8. AHIMSA

 

9. SATYA

 

10. ASTEYA

 

11. APARIGRAHA

 

12. BRAHMACHARYA

 

13. SANTOSHA

 

14. PRATYAHARA

 

15. ISHVARAPRANIDHANA

 

Najlepšia inšpirácia nie je poradiť, ale ísť živým príkladom.

V tomto blogu sa povenujeme posledným piatim nástrojom vychádzajúcich z joga sutier.

11. Ochota nechať ísť, nelipnúť a obrátiť list

Posledný eticko-morálny princíp jogy, posledná yamas, sa nazýva APARIGRAHA. Učí nás nelipnúť, neviazať sa prehnane a nebyť nenásytný. Zjednodušene cez ňu joga filozofia hovorí, aby sme si vzali len to, čo potrebujeme. Ponechali si len to, čo nám v danej chvíli slúži. A aby sme pustili, keď je na to vhodný čas. V Bhagavatgita sa píše: “Sústreďme sa na proces, cestu a nie na ovocie, ktoré majú priniesť. Nedovoľme, aby boli výsledky nášho konania našim motívom, a nenechajme sa pripútať k nečinnosti.”

Aparigraha v praxi

Na joga podložke ju možno praktizovať tým, že namiesto prehnaných očakávaní a ambícií sa sústredíme na to, čo nám prax prináša a prečo sme na ňu prišli. Akceptujme nedokonalosti, náhodu, odľahčime svoje emócie, neberme to tak vážne. A v záverečnej pozícii mŕtvoly nechajme “zomrieť” všetko, s čím už nechceme ísť ďalej… Praktická aparigraha nás pozýva, aby sme si všimli, ako si uchovávame spomienky, predsudky, strachy. Bolesti, udalosti, ktoré nami otriasli a slová, ktoré sa nás dotkli. Či už je ich archivárom naša vzťahovačnosť alebo pýcha. Často však aj opatrnosť a predvídavosť, aby sme sa im do budúcna vyhli. Joga sutry hovoria, že táto pripútanosť nám môže brániť v prežívaní jednoduchosti a radosti. Pretože komplikuje a vrhá tieň či neustále pochybnosti. Slovo púšťať je základom aktu odpustenia. Ako povedal môj obľúbený Albert Einstein: “Slabí ľudia sa pomstia. Silní ľudia odpúšťajú. Inteligentní ľudia ignorujú.” Do ktorej skupiny chceme patr.

12. Keď menej je viac a.k.a kvalita namiesto kvantity

K tomuto prístupu nás učí jogová yamas BRAHMACHARIA. Najčastejšie sa prekladá pomerne povrchne ako celibát, čo nie je vôbec správny výklad. Ide skôr o asketizmus a šetrné, vhodné využívanie svojej energie a času. Napr. joga filozofia dáva za príklad jednoduchý život v ašráme v podobe skorého ranného vstávania. Jednotvárneho jedla, veľa fyzickej práce slúžiacej druhým, mnoho času stráveného v tichu v meditácii či v prírode. Vzdelávanie sa z kníh, žiadne stimuly navyše, prostý stereotyp. 

Brahmacharia v praxi

Ja sa snažím asketizmus aplikovať posledné roky pri materiálnych statkoch, ktorých vlastním málo. A naopak som hedonista čo sa týka zážitkov, cestovania, ľudí či jedla. Nedávno som čítala knihu Modré zóny od Dana Buettnera, ktorá sa venuje piatim oblastiam sveta, typickým pre dlhovekosť. A ich život je takým správnym balansom medzi asketizmom & hedonizmom – toto sú spoločné prvky, ktoré som si poznačila ja:

– veľa chôdze (na trh, pole, v záhrade, na nákup…)
– prevaha fyzickej práce (vonku, v kuchyni, pre komunitu)
– blízkosť mora a čisté životné prostredie 
– veggie based strava a čerstvosť surovín, neprejedanie sa (80 % sýtosť podľa japonského hara hachi bu)
– tvrdá pitná voda a červené víno
– komunitný život a stretávanie sa, spolupatričnosť  (aj naprieč generáciami)
– úcta k starším, prioritou je rodina a priatelia
– vyšší zmysel života, poslanie, ktoré napĺňa a vytvára pridanú hodnotu pre spoločnosť

Raz by som chcela navštíviť všetky modré zóny. Zatiaľ som bola len na Sardínii a na základe odpozorovania môžem tento spôsob života potvrdiť (okrem Sardínie sem patrí Ikaria v Grécku, Nicoya v Costa Rice, Okinawa v Janponsku a Loma Linda v Californii).

joga santosha13. Spokojnosť za každého počasia alias prijatie zmeny v podobe yinyang

Aby sme si však tento jogový prístup, niyamas SANTOSHA, nezamieňali s toxickou pozitivitou či umelým, vynúteným šťastím. Poďme sa preto pozrieť, čo hovoria najnovšie výskumy o potreba dovoliť si mať a akceptovať aj negatívne emócie. Psychologička Brett Q. Ford z Univerzity v Toronte dlhodobo realizuje výskum na tému zvládania svojich emócií. Niet úniku pred tým, že v určitých okamihoch života všetci zažijeme situácie, ktoré môžu vyústiť do sklamania, hnevu, úzkosti, smútku… a ďalších päťdesiatich odtieňov emócií, ktoré nálepkujeme slovom negatívne. Možno im týmto prívlastkom tak trochu krivdíme.

Santosha v praxi

Nakoľko veda potvrdzuje, že akceptovanie bolestivých emócií a umožnenie, aby sa vôbec diali, má z dlhodobého hľ. pozitívny vplyv na naše mentálne zdravie. Ak ich naopak odmietame, potláčame a zabalíme niekde hlboko, nakoniec vykypia aj tak. Väčšinou nečakane v reakcii na niečo, čo nie je ich príčinou. Spúšťačom môže byť čokoľvek na čo sme citlliví, ale tiež stres či podráždenosť z práce, ako aj prostý hlad (o tom viem svoje 🙂 ) Ak sa to uvoľní nervozitou pri otváraní kĺbov ci vyhŕknutím sĺz v záklonoch či v shavasane počas jogy, to je ešte ten lepší pripad, lebo tým nikoho nezraňujeme.

Čiže popri tých všetkých new-age premotivovaných mottách o tom, ako máme vždy zostať pozitívni a vysmiati to joga filozofia skôr navrhuje vybalansovať cez prístup yinyang. Odporúča necítiť sa zle za to, že sa občas necítime dobre. V praxi všedných momentov možno namiesto vyhľadávania extrémnych pozitívnych emócií zažiť prostú spokojnosť v tých najobyčajnejších momentoch. Ja v tých svojich popíjam kávu pri knihe Radosť z mála od Francine Jay, a v čítačke som si vyznačila išpiratívnu vetu “Práve ten je bohatý, kto vie, že má dosť.”

Myslím, že sme zmätení z toho, čo nás skutočne robí spokojnými. Mnoho ľudí sa domnieva, že práve materiálne statky v tom hrajú hlavnú rolu a očakáva, že ak nimi uspokoja každú svoju túžbu, bude to viesť k zaručenej spokojnosti. Nebude.

14. Pozvime svoju pozornosť zvonka dnu

Ako menia technológie váš život? Súhlasíte s tým, že sú dobrým sluhom, ale zlým pánom? Nedávno som si stiahla knihu Roztržitá myseľ od profesora neurológie a psychológie Adama Gazzalay. Venuje sa v nej tomu, prečo naše mozgy nie sú stavané na multitasking médií a ako sa môžeme naučiť žiť s technológiami vo väčšom balanse.

V knihe ma zaujala táto pasáž: “Sme ako veverička s poruchou pozornosti. Neustále skáčeme zo stromu na strom, odoberáme vzorky niekoľkých chutných kúskov a mnohé ďalšie nechávame za sebou, keď skáčeme k ďalšiemu stromu a ďalšiemu. Zvykli sme si na neustálu stimuláciu. Naša tolerancia nudy je nižšia ako kedykoľvek predtým. Testovaná aj počas krátkeho čakania na autobus, kedy sa nezaobídeme bez toho, aby sme scrollovali mobilom. Čo sme zvykli robiť, keď sme ho nemali?” Ja som sa pozerala po okolí, občas som sa niekomu prihovorila, alebo som si čítala knihu či len čumela do blba. V dnešnej dobe sme sa zabudli nudiť.

Pratyahara v praxi

Nuda má veľmi zlú povesť. Byť busy je symbolom úspechu. Veď každú minútu treba využiť efektívne a produktívne, nie? A pritom viaceré štúdie potvrdzujú, že sme vďaka nude pokojnejší, racionálnejší, kreatívnejší, zažívame menej stresu a viac flow-u. Joga filozofia nám ponúka joga sutru PRATYAHARA. Tá hovorí o vyňatí zmyslov z vonkajšieho sveta a jeho stimulov, a obrátenie pozornosti dnu. Preto skúsme byť dnes voči našej mysli menej násilní čo sa týka množstva prijímaných informácií. A viac láskaví tým, že jej dovolíme, aby si sama vybrala, čím sa chce zaoberať, bez toho, aby sme jej to vnucovali. Možno si vyberie nudu, ticho, prosté bytie, pozorovanie a reflektovanie na svoje myšlienky, z čoho napokon môže byť veľmi úprimný rozhovor so sebou samým

joga ishvanapranidhana15. Pestujme všímavosť, vnímavosť a žime viac vedome

Tri slová, z ktorých už to prvé – mindfulness – je skloňované v posledných rokoch kade-tade. Zatiaľ čo tie dve zvyšné – sentience a consciousness – sú zahalené rúškom tajomstva ešte aj pre vedu a rovnako ani joga filozofia v nich nemá jasno. K ich rozvíjaniu má blízko práve ISHVARAPRANIDHANA, posledná niyamas. Zaoberá sa niečím vyšším, čo je hodné nasledovať, oddať sa. Keď dáme bokom náboženské prvky, ktorých infiltráciu v jogovej filozofii nemožno popierať, ja si tam dopĺňam myseľ.

Opäť si pomôžem citovaním vedca Sam Harrisa, ktorého práca ma fascinuje, nakoľko sa venuje práve výskumu mysle, o ktorej povedal “Naša myseľ je všetko, čo máme. Je to naša myseľ, a nie samotné okolnosti, ktoré určujú kvalitu nášho života. Naša myseľ je základom všetkého, čo prežívame, a každého nášho príspevku do života ostatných. Vzhľadom na túto skutočnosť má zmysel ju trénovať.” A začať môžeme napr. s metódami mindfulness – všímavosti.

Ishvarapranidhana v praxi

Vyskúšajte toto: Skontrolujte si, či počas nasledujúcich 30 sekúnd môžete niečomu venovať pozornosť. Svoj dych, zvuk vetra na stromoch, pohľad na hrajúce sa dieťa. A to bez toho, aby nás rozptyľovali akékoľvek myšlienky. Ak sa pokúsite o tento experiment so všetkou vážnosťou, zistíte, že to nie je možné. A ani to nie je potrebné, iba sa tak všímavosť občas mylne prezentuje. Problém nespočíva v samotnom myslení, ale v tom, že si ho neuvedomujeme. Podstatou všímavosti je, že dokážeme odhaliť pocit pohody, ktorý je súčasťou jednoduchého bytia v každom okamihu. Vyskúšajte to ešte raz s týmto cieľom. Môže prísť pekná spomienka z detsva, ale vynoriť sa rovnako môže aj trauma. 

Schopnosť všímať si, že myšlienky a emócie vznikajú a odchádzajú, a nie byť s nimi  stotožnení a zamieňať si ich za realitu, je veľkou schopnosťou trénovanej mysle. Prostredníctvom všímavosti môžeme zistiť, že čokoľvek sa v živote snažíme dosiahnuť, nikdy sa nemôžeme skutočne “stať šťastnými”. Môžeme “byť len šťastní”. Všímaš si v čom spočíva rozdiel v týchto zdanlivo podobných vetách?

Všímavosť znamená venovať pozornosť konkrétnym spôsobom, účelovo, v prítomnom okamihu a bez hodnotenia.

Verím, že vám táto séria blogov na tému joga filozofia v praxi, zvlášť v časoch, kedy žijeme s nejakými tými obmedzeniami, pomohla jogu pozvať ďalej za hranice joga podložky. Do vášho všedného dňa. Budem rada, ak mi zazdieľate svoju osobnú skúsenosť, ako pestujete v sebe jogína aj vtedy, keď zrovna nemáte nohu za hlavou 🙂