26. júla 2021
V nadväznosti na prvú časť tohto blogu (ktorú, priznávam sa bez mučenia, som napísala pred rokom 🙂 ) sa poďme pozrieť na to, ako sa dá v praxi rozvíjať filozofia jogy. Dnes to bude o praxi dýchania cez čistotu tela, mysle i svojho okolia až k láskavosti. O hľadaní pravdy v množstve hoaxov a oprostení sa od prehnaných očakávaní, pestujúc minimalizmus.
| 1. SANSKALPA | 2. DHYANA A ASÁNA | 3. DHARANA | 4. TAPAS | 5. SVADHYAYA |
| 6. PRANAYAMA | 7. SHAUCHA | 8. AHIMSA | 9. SATYA | 10. ASTEYA |
| 11. APARIGRAHA | 12. BRAHMACHARYA | 13. SANTOSHA | 14. PRATYAHARA | 15. ISHVARAPRANIDHANA |
V tomto blogu sa povenujeme ďalším piatim prvkom vychádzajúcim z joga sutier.
6. Dovoliť dychu určovať naše tempo a nie naopak
Staré jogínske texty spomínajú, že počet nádychov a výdychov máme vopred daný. A teda rýchlosť dychu úmerne ovplyvňuje dĺžku nášho života. Samozrejme, že tým filozofia jogy len metaforicky vyjadruje dôležitosti regulácie dychu. S cieľom spomaľovať svoje tempo a umožniť funkciu parasympatického nervového systému (najmä trávenie, imunita, lymfa). PRANAYAMA ako v poradí 4. joga sutra predstavuje učenie o dychových resp. dýchacích technikách. Doslovným prekladom predstavuje strečing resp. ovládanie dychu.
Existuje niekoľko dychových techník, ktorým budem venovať priestor v inom blogu, avšak pre praktické dýchanie cez deň sú dôležité tieto kvality dychu:
A po splnení týchto atribútov možno započuť aj jeho zvučnosť a dýchať zároveň vedome, vnímajúc túto činnosť, aj keď ide o automatický nepodmienený reflex. Zároveň však jediný, ktorý v rámci tejto skupiny reflexov tela vieme ovládať.
Popísaný dych nazýva filozofia jogy dirgha, tzv. plný jogový dych a ja osobne ho považujem za spôsob, akým by sme mali optimálne predýchať svoj deň. Ja viem, že väčšinou si ledva uvedomujeme, že dýchame, ale práve to je ten problém. Dovoľme dychu nenáhliť sa za nami, ale naopak určovať naše tempo. Nie len počas fyzickej jogovej praxe, ale aj počas iných pohybových aktivít. Ako napr. beh či posilňovanie, uvedomujme si ho pri chôdzi, keď pracujeme, zvlášť ak sme v strese. Jeho reguláciou dokážeme spomaliť tlkot srdca, ak čelíme náročnej úlohe. Ďalej redukovať potenie súvisiace aj so zvýšeným adrenalínom v krvi. A, v neposlednom rade aj odstrániť chvejúci sa hlas, ak máme napr. trému pred dôležitým prejavom.
Všímajme si dych, keď sa venujeme oddychovej činnosti, napr. keď si čítame knihu či pozeráme film, v dôsledku čoho sa dych ustáli a často je dôsledkom aj fungujúci metabolizmus a lepšie trávenie. A v neposlednom rade, dýchajme správne keď rozprávame. Vtedy často hlceme vzduch a nadychujeme sa nevhodne, často neskoro, v čoho dôsledku nevládzeme dopovedať či dochádza k zmene intonácie hlasu. A nezadržiavajme dych, keď niekoho počúvame, nečakajme na možnosť skoku do reči či dopĺňanie toho, čo hovorí ten druhý. Radšej svoju pasivitu využime na vnímanie svojho dychu.
7. Dbať na čistotu tela, mysle i svojho okolia
K tomu nás nabáda v poradí prvé pravidlo správania sa niyamas s názvom SHAUCHA. A keďže už ma poznáte, viete, že filozofia jogy pre mňa začína a končí tam, kde je to podložené vedou. Či už relevantnými výskumami alebo laboratóriami zvanými naša skúsenosť, ktorá sa však dá rovnako vedecky zdôvodniť. Dávam preto do pozornosti iba bezpečné, prínosné a praktické techniky, ktoré aj ja denne používam.
Filozofia jogy ich nazýva kriyas – očistné techniky tela:
a) vyplachovanie očí (nie len bežné vybratie karpín, ale v jazierku dlane pogúľam oko do každej strany);
b) zoškrabanie povlaku z jazyka (pred umytím zubov, buď medenou škrabkou alebo postačí aj veľká lyžica, pozor, opatrne, neporež sa!);
c) nosná sprcha s krhličkou Neti pot (prevarená resp. teplá voda + štipka morskej soli, ráno, nie večer a nie až keď máš nádchu, to je už neskoro a môže to, naopak, zapchať dutiny);
d) brušná masáž zvaná Nauli kriya (založená na prirodzenom stiahnutí brucha výdychom, podporuje peristaltiku čriev);
Rovnako treba udržiavať čistú aj myseľ. K tomu Ti poslúžia joga nástroje ako pozorovanie a zvedomenie dychu, nemultitasking a zažívanie flow-u pri činnosti, ktorú v danom okamihu robíš. Uvedomovanie si svojich myšlienok cez techniky mindfulness, journaling, t. j. zapisovanie si pocitov a emócií do diára. Dopriatie si online detoxu, sebaregulácia čo sa týka času stráveného za mobilom. Nájdenie si priestoru aj na prosté ničnerobenie a v neposlednom rade byť otvorený meditácii (aj keby mala trvať len 5 minút).
A pri udržiavaní čistoty svojho tela a mysle začneme inak pozerať aj na svoje okolie, na ktorého čistotu budeme oveľa náročnejší. Vtedy treba začať od seba a priložiť ruku k dielu. Aj také zbieranie odpadkov v okolí nášho obydlia, poctivé triedenie, nosenie si vlastnej tašky či chodenie viac pešo namiesto auta – sú spôsoby, ako shauchu uplatniť aj smerom von.
8. Byť láskavý a súcitný – tak k sebe ako aj k ostatným
To v joge reprezentuje prvý etický a morálny princíp z piatich yamas – AHIMSA. A.k.a nenásilie alebo aj pozitívnym vymedzením láskavosť. Začnem otázkou – je vždy filozofia jogy nenásilným učením? Netlačí sa v nej občas príliš na pílu? Nie sme počas praxe na seba prehnane tvrdí, ambiciózni, plní očakávaní, sledujúc dokonalé instagramové ciele?
Vo Fyzio klinik, kde pôsobím a učím fyzio jogu, sme často svedkami toho, s akými zraneniami z jogy klienti prichádzajú, aby došlo k ich náprave a rehabilitácii. Zatiaľ sa o tom hovorí veľmi málo. Pričom sedavá doba home-officov a prevažujúceho online cvičenia bez dozoru, opravy, 3D pohľadu lektora, s vykrúteným krkom pozerajúcim do monitoru na dokonalé “predvádzanie pohybu” lektorkou, množstvo zranení a recidívne bolesti ešte zvýšila. V tomto mi kedysi dávno otvorila oči kniha Yoga – fakty & mýty od William J. Broad.
Aby sme vedeli pestovať láskavosť a súcit, je dôležité počúvať svoje telo. Aplikovať zásadu “menej je viac” a nemýliť si nepohodlie s bolesťou. Vhodné je preto poznať najčastejšie zranenia a bolesti v dôsledku nevhodného praktizovania jogy, medzi ktoré patria:
Áno, aj joga má svoje tienisté stránky a je dôležité pred nimi nezakrývať oči. Je účžsné pozorovať, keď občas klienti dovedú na prax svoje deti – keď vyzývam k pozícii dieťaťa, práve oni si ju vždy bez obáv doprajú a “netrápia” sa nasilu v tej streche. Neriešia, čo si kto pomyslí, ani náhodou nerozmýšľajú v zmysle, že sa vzdávajú či nebodaj zlyhávajú a nie sú dosť dobrí. Jednoducho počúvajú svoje telo a sú s ním priateľ – inšpirujme sa v tomto slobodnom konaní práve deťmi.
9. Dôverovať vedeckým poznatkom a nie hoaxom a konšpiráciám
Druhá yamas, teda etiku a morálku filozofia jogy prezentuje cez prístup SATYA. Resp. pravdivosť či nemennosť, ale tiež vyhýbanie sa klamstvám. V dobe plnej konšpirácií a hoaxov ide o veľmi vzácnu komoditu. Veda definuje pravdu ako “objektívny fakt reality, ktorý platí nezávisle od toho, čo si myslíme a aké sú naše preferencie”.
Asi sa zhodneme, že nie všetko, čo hovoríme a konáme, by úspešne prešlo filtrom tejto definície, však? Napr. filozofia jogy spomína čakry či pránu, reprezentujúce spôsob poznania, ktorý dodnes veda nepretlmočila do jazyka biológie. Aj keď sa prána prirovnáva k nervom či čakry k žľazám, no pravdou zostáva, že o tom nejestvujú žiadne vedecké dôkazy. Čiže tieto a obdobné pojmy zostávajú vo filozofii jogy v šuflíku názor či preferencia. Vedci však predpovedajú, že vnímame a chápeme len malé percento sveta, v ktorom žijeme. Preto je dosť možné, že po prekonaní limitov súčasných nástrojov poznania sa podarí raz dokázať existenciu aj toho, čo je dnes na pomedzí vedy.
Satya však znamená aj úprimnosť, napr. v tom, že my joga učitelia na vaše zvedavé otázky otvorene a s pokorou namiesto vymýšľania si odpovieme – neviem. Dnes používame moderné technológie typu počítač, mobil či robotov, aj napriek tomu, že nepoznáme do detailov ako fungujú, iba vieme, že fungujú a tieto funkcie nám významne uľahčujú život. Preto aj v čase pandémie by sme túto inak dôveru vo vedu mohli uplatniť smerom k modernej medicíne.
10. Pestovať minimalizmus
Tretia yamas – ASTEYA – doslova znamená nekradnúť. V hlbšom slova zmysle predstavuje tento pojem opustenie samotného zámeru alebo túžby vlastniť čokoľvek. Či už ide o materiálne statky, talent, vzťah, úspech, čas alebo náhodné šťastie – násilným, náhlivým, podvodným či inak neprirodzeným spôsobom. Filozofia jogy hovorí, že takto realizovaná túžba byť či mať väčšinou vychádza z nedocenenia, nevďačnosti, chamtivosti, nespokojnosti a porovnávania sa s ostatnými.
Zakladateľ východného filozofického smeru Tao, založeného na princípe yinyang, Lao-c’, vyslovil myšlienku, ktorá asteyu vystihuje: “Uspokojte sa s tým, čo máte, tešte sa z toho, ako sa veci majú. Spokojný nie je ten, kto má všetko, ale ten, kto vie, že má dosť.” Aj na joge to často hovorím, že menej je viac (aj keď matematicky to nesedí). Že ak ma telo do pozície hlbšie nepúšťa, nebudem sa porovnávať so susedou, ktorú to jej telo pustilo a túžiť po rovnakej pozícii, v akej je ona. No priznajme sa, že sa nám to občas stáva? Kde je tá hranica medzi potrebou rásť a pocitom, že máme/sme dosť?
Posledné joga sutry rozoberám v treťom pokračovaní tohto blogu.