officeyoga.sk > Yoga inšpirácie  > Začínam s yogou – očakávania vs. realita

Začínam s yogou – očakávania vs. realita

Takto v zime presne pred 10 rokmi som prvýkrát vyskúšala yogu. Klamala by som, keby som tvrdila, že to bola láska na prvý pohľad. Nebola 🙂 Vybrala som sa na ňu, keďže ma v dôsledku hodín strávených zhrbenou nad paragrafmi počas štúdia práva začal bolieť chrbát. A to som aktívne (denne) športovala od detstva – balet, tanec, atletika, loptové hry, fitko. Moja prvá yogová skúsenosť bola hodina ashtanga yogy vo fitness centre Relaxx v Bratislave (inak, už 2. rok tu vyučujem yogu ja 🙂 ). Dodnes si pamätám, ako som bola nervózna, že musím v nejakom cviku zastať, vydržať a ešte k tomu aj hlboko a pokojne dýchať (a ešte ten ashtangový ujjayi dych!), trochu ma tiež štvalo, že ostatní ovládajú pozície ako nejakú tanečnú choreografiu a ja len zmätene vykrúcam krk, aby som vedela, kde do pekla dať tú ľavú či pravú nohu. A kým v mysli som už riešila, čo si dám na večeru, tak lektorka stále opakovala, že sa máme koncentrovať vraj niekde “tu a teraz”. A vo mne už to vrelo – čo? Kde? Ako? Načo som sem išla? Bolo mi to treba sa tu strápňovať? Potrebujem ísť na wc, chcem sa napiť, je mi teplo, teraz mi je zima (prečo mi povedala, že si mám dať dole tie ponožky?!), čo je to tá “šavasana”, ktorou nás na záver straší a prečo vôbec používa jazyk, ktorému nerozumiem? Kontrola hodiniek asi 10-krát počas praxe ma utvrdila, že Einsteinova teória relativity naozaj platí, lebo to fakt nebola hodina! Keď sa dnes spätne obzriem, musím sa nad sebou zasmiať. Aká som bola netrpezlivá, že slovo “pokora” bolo pre moje ego cudzím pojmom, a že tú yogu som vlastne bytostne potrebovala, aby ma trochu stíšila, ba až skrotila a občas aj prefackala.

 

Pýtaš sa, ako je možné, že som po takejto skúsenosti na yogu nezanevrela a dnes ju dokonca vyučujem a už 10 rokov denne praktizujem?

 

Nuž, môj chrbát sa cítil hneď po prvej hodine lepšie, moja myseľ akosi vypla od všetkých tých právnických textov a začala sa zaoberať mnou z iného pohľadu – zvnútra. Nebudem klamať – lákalo ma prekonať samú seba a zdolať všetky tie náročné asány – áno, spočiatku som vnímala yogu ako svoju vlastnú súťaž a až neskôr sa môj pohľad zmenil, ale presne tak to malo byť, lebo to bola moja úvodná motivácia, prečo sa jej venovať. Vtedy som ani netušila, ako mi yoga zmení život, ako zmení mňa, ako sa na ňu namotám a že ju raz dokonca budem aj sama učiť. Všetko sa to dialo postupne, v duchu hesla, že yoga je cesta a nie maratón. Že sa v nej neoplatí náhliť a tlačiť na pílu, som zistila až neskôr (našťastie, nie vďaka zraneniu ako mnohí yogíni, ale vďaka jej výučbe), a dnes už viem, že yoga má slúžiť nám a nie naopak. Že jej liberálny a tolerantný prístup nám dovoľuje vziať si z nej, čo nám v danom momente treba a všetko ostatné nechať (zatiaľ?) tak…

 

Ako by Ti mohla moja skúsenosť s yogou pomôcť?

 

Yogu učím viac ako dva roky a praktizujem už rovných desať, a na základe mnou odpozorovaných situácií, stretávania sa z názormi nováčikov v yoge ako aj z rozhovorov s tými, ktorí yogu nikdy neskúšali, by som Ti rada poskytla úprimný pohľad na to, čo zrejme ako začiatočník od yogy očakávaš, aké sú Tvoje obavy a nezodpovedané otázky a poukázala na realitu. Realitu, ktorá Ti, verím, pomôže sa do yogy zamilovať na celý život, nechcieť ju “zdolať” rýchlo, ale naopak dovoliť si objavovať ju (a seba zároveň)  postupne a pomaly, a cez príklady na sebe Ti skúsim ukázať, že všetci sme len ľudia a v Tvojej yogovej ceste Ťa verím trochu motivujem. Ako začiatočníkovi Ti preto radím:

 

1. Ak Ťa yoga láka, odhoď strach a výhovorky (jedna z tých najviac “logických” – nemôžem ísť na yogu, lebo nie som dosť flexibilná, je asi to isté ako tvrdiť, nejdem k doktorovi, lebo som chorý) a neodkladaj to. Jednoducho choď! Neboj sa, nikto sa na Teba nebude pozerať, každý si ide svoje, zistíš to časom aj Ty, keď už budeš cvičiť a príde začiatočník – ani si ho nevšimneš. Môžeš sa podporiť navzájom s niekým blízkym – kamoškou či kolegom – dať si výzvu, že každý prekoná niektorý zo svojich strachov. Ak chceš vyzvať mňa, ja sa napr. túžim naučiť šoférovať – vodičák mám síce od 18-tich, ale reálne neviem, ktorý z tých troch pedálov dole je brzda – lebo sa bojím a nešoférovala som 7 rokov. Každý máme niečo svoje, strach, neistota a obavy sú prirodzené, ale ich prekonávanie patrí k životu – ja som si šoférovanie dala medzi výzvy na tento rok.

2. Ak sa už odhodláš, ale najskôr si chceš kúpiť špeciálne yoga oblečenie, stop – zastav sa! Nepotrebuješ žiaden špeciálny úbor, a ver mi, že legíny či tepláky označené “na yogu” sú čo do funkcie rovnaké, ako tie, ktoré máš doma v skrini. Vyskúšaj to najskôr v nich a potom sám zistíš, čo Ti vyhovuje v rámci rozsahu pohybu, miery potenia a pohodlia. Tiež podložka na yogu – dnes už v takmer každom yoga štúdiu sú yogamatky k zapožičaniu zdarma, skôr si vezmi uterák, ktorý si na ňu rozprestrieš, ale zatiaľ nevyhadzuj desiatky eur za pomôcku, ktorú zrecenzovala nejaká influencerka, ktorá yogu ani necvičí. Ja si v tomto smere vôbec nepotrpím, mojou obľúbenou je asi 3mm tenká podložka od môjho otca, ktorú mi kúpil ako darček na Vianoce, je čierna a sú na nej zobrazené niektoré yoga pozície. Aj keď k jej hrúbke by mnohí namietali, pre mňa je dôležité, aby sa mi na podložke nešmýkalo, ale zase umožňovala ladný prechod nôh napr. z bojovníka 2 do bojovníka 3, aby sa z nej nedrobila guma, pričom pri neopatrných pohyboch Ti nepomôžu ani plus millimetre jej hrúbky navyše. Radšej investuj do vstupov na yogu, či na workshopy, kde sa dozvieš viac detailov, ktoré Ti Tvoju prax skvalitnia rozhodne viac, ako drahá podložka či značka oblečenia. Aj ostatné pomôcky typu opasky, bloky či deky nájdeš v každom dobrom štúdiu, možno si vezmi mikinu, ktorou si podložíš kolená pri kľačiacich pozíciách či hlavu, ak Ti ide v ľahu príliš do záklonu.

3. Keď už prichádzaš na yogu, pamätaj na dochvíľnosť. Nič nie je horšie – tak pre Teba ako pre lektora – ak si nový, nepoznáš miesto a Tvoj zdravotný stav sa nestíha prejednať, lebo meškáš. Čiže ak vieš, že yogu nestíhaš (áno, aj 5 minút sa ráta), tak proste už na ňu nechoď. Škodil by si tým nie len sebe (keďže lektor vtedy nevie, že napr. Tvoja driekovo-krížová platnička je vytečená a nemal by si robiť záklony a twisty), ale aj ostatným, ktorých tým vyrušuješ v tej najdôležitejšej časti – úvodnej vedenej meditácii. Yoga je aj o vzájomnej úcte a rešpekte, preto začni od seba.

4. Keď už čelíš jednotlivým pozíciám na podložke, nezabúdaj na to, že každé telo je iné, skupina rôznorodá, a inštrukcie lektora sú len možnosťami, kam až môžeš (nie musíš) ísť. Takže nie, nemusíš sa poskladať do praclíka, aj keď sused vedľa Teba v ňom relaxuje – v yoge totiž, chvalabohu, nemusíš nič. Yoga má byť pre Tvoje telo a myseľ terapiou a nie akrobaciou, preto v úvode aj sám od seba, ak nebudeš vyzvaný, informuj lektora o svojom zdravotnom stave, pýtaj sa, vyžaduj si jeho pozornosť, nechaj si poradiť, a spoliehaj sa na svoj dych ako aj odozvu tela, aby si neprepočul jeho reakciu “ok, tu stačí, ďalej dnes nejdem”. Počúvaj inštrukcie lektora a vzťahuj ich na seba (aj keď nemusia byť adresované nikomu konkrétnemu, ja som sa práve takto v yoge posúvala ďalej), nechaj sa aj dotykom napraviť, to však neznamená, že dovolíš, aby Ťa niekto nasilu tlačil do pozície, stúpal po Tebe či ťahal Ťa niekam, kde Tvoje telo ešte nie je pripravené ísť.

5. Yoga nie je náboženstvo (o tomto napíšem ešte osobitný blog, lebo je to téma, o ktorej sa málo na rovinu hovorí). Nemusíš preto v nej vyslovovať nahlas ani v sebe žiadne “zaklínadlá”, mantry, klaňať sa budhovi či hinduistickým bohom (aj keď táto kombinácia tvorí “dekoráciu” takmer všetkých yoga štúdií na Slovensku). A zároveň môžeš, ak chceš. Ale ak si iného vierovyznania, čo je v našich zemepisných končinách dosť pravdepodobné (napr. si podobne ako ja kresťan), tak si skús vybrať prístup lektora, ktorý Tvoje náboženské presvedčenie rešpektuje a z úcty ku všetkým žiadne náboženské rituály nepoužíva (a to sa týka aj obsahu hudby či spôsobu vedenia meditácie).

6. Nie, nepôjde to hneď a to je na tom to skvelé. S yogou Ťa čaká skúška Tvojej trpezlivosti, objavenie pokory, či skrotenie ega. Skús na začiatku prijať fakt, že všetko má svoj čas, teš sa teda z toho, čo objavíš, buď zvedavý, neboj sa niečo nové naučiť, aj keď už si dospelý a nenechaj sa demotivovať tým, že Ti to hneď nejde. Veď predsa pred tým, ako sa naučíš lietať, je normálne vedieť aj padať. A zasmiať sa nad tým, nebrať sa tak vážne, prebudiť v sebe vnútorné dieťa, ktoré rado skúša, hrá sa a hlavne si to naplno užíva. Ja napr. po 10 rokoch neovládam mnoho pozícií (napr. stojka na rukách) a stále sa ich učím, zdokonaľujem, dokonca nové objavujem a táto moja zvedavosť ma udržuje stále plnú entuziazmu a radosti z yogy. Veď si musím predsa nejaké nové asány šetriť aj na dôchodok 🙂

7. Pravdepodobne zistíš, že yoga nie je ľahká – ani tá najjednoduchšia forma yogy typu yin yoga. Čaká Ťa nepohodlie, ak nie fyzické, tak psychické (pozor, nezamieňaj si ho s bolesťou a utrpením (!). Ale na záver Ti garantujem, že nikdy nebudeš ľutovať, že si svoju yoga prax absolvoval. V tomto je yoga jedinečná – vždy sa po nej cítiš lepšie. Ak sa necítiš vo forme, nemusíš ísť na doraz, kedykoľvek oddychuj v pozícii dieťaťa, aj keď premotivovaná lektorka (ja 🙂 ) sa snaží z Teba dostať slovne maximum. Yogu si vždy prispôsob sebe a nie naopak. Samozrejme, ak si chorý, prosím Ťa, dovoľ si prax vynechať, aby sme po nej neboli chorí všetci.

8. Obávaš sa trapasov na yoge? Že spadneš z rovnovážnej asány, pri výdychu sa Ti toho uvoľní viac, ako si chcel, dotkneš sa suseda, roztrhnú sa Ti legíny, rozosmeje Ťa nejaká komická veta lektora, či naopak, púšťanie emócií spôsobí, že Ti vyhŕkne v závere slza, alebo počas meditácie zaspíš a zobudí Ťa vlastné chrápanie? Po prvé – všetci sme len ľudia, na yoge to platí niekoľkonásobne a preto trapasy sú vítané, po druhé – toľko sa o tom hovorí, ale realita je taká, že v praxi sa to deje minimálne, resp. vyrušenie v dôsledku toho sa nedeje takmer vôbec. Ver mi, že oveľa horšie je rozprávať sa počas yogy so susedom, nechať zvoniť telefón v sále (ako bonus – tváriť sa, že nie je Tvoj) či vyrušiť ostatných neskorým príchodom či predčasným hlasným odchodom, alebo kašľať či smrkať a tak aj zvukom dávať najavo, že si do yoga shaly priniesol chorobu. A aby bolo jasné – nám lektorom sa tých trapasov deje tiež požehnane (o tom však napíšem blog zvlášť, lebo by sa mi to tu nezmestilo) – ale aspoň jeden z tých posledných – minule som yogínov v pozícii konská hlava vyzývala k „vyprseniu“ a písmenko „s“ som si zamenila za „d“ 🙂 Odvtedy sa vždy v sebe usmejem, keď ju robíme – a áno, neprestala som s jej praktizovaním, lebo predsa najväčšia chyba, ktorú môžeš v živote urobiť, je stále mať strach, že nejakú urobíš.

9. Od nezrozumiteľnosti sanskritu, krkolomných pozícií, ktoré nerešpektujú anatómiu a fyziológiu Tvojho tela, cez vysokú mieru spirituality, až po nepríjemný hlas lektora – nie, nemusí to tak byť, nie je chyba v Tebe, ak sa Ti to nepáči (aj napriek tomu, že celá skupinka je nadšená), hľadaj ďalej, každému vyhovuje niečo iné, preto si v tej pestrej palete yogy vyber tú svoju “farbu”. Ale neboj sa, aj keď ohm, shanti či mnohé pranayamy Ti možno pripomínajú, ako si zamlada vyvolával duchov, ide v nich o koncentráciu, podporu dychu a žiadne nekalé úmysly v nich nehľadaj. A slovo “namaste” neznamená amen ani nič podobné, ale len prosté a úctivé “svetlo vo mne, sa klania svetlu v Tebe”.

10. A ak by ani všetky vyššie uvedené rady nezaberali, nezabúdaj na to najpodstatnejšie – dýchaj. Hlboko, plynule, bez kŕču, kľudne do brucha či hrudníka, hlavne dych nikdy nezastavuj, ani vtedy, ak Ti nevyjde presne podľa inštrukcií lektora nádych či výdych. Postupne sa v Tebe všetko zladí, ak dovolíš dychu, byť dirigentom Tvojho pohybu a viesť Ťa v asánach a nie naopak, naháňať sa za nimi.

 

Ako vidíš, nie, yoga veru nie je ako iný bežný šport, ide totiž o komplexné učenie, v rámci ktorého je fyzické praktizovanie iba jeden z aspektov (ale o tom Ti napíšem inokedy). Raz som čítala, že yoga je umenie cítiť sa dobre. A ak toto vystihuje Tvoj stav v dôsledku jej praktizovania, tak ju pravdepodobne robíš dobre. Ale dosť bolo teórie, poď si ju radšej otestovať v praxi. Lebo tá skutočná výzva prichádza až v momente, keď rozprestrieš svoju yoga podložku a jednoducho začneš.